Denno-denne sa stretávame s prípadmi týrania zvierat. Najväčším problémom je nepostihnuteľnosť tyranov. Na Slovensku totiž neexistuje zákon na ochranu zvierat. Tejto problematike sa venuje len § 22 Zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, v praxi sú ale právomoci ochranárov minimálne. Zo všetkých našich podaných podnetov bolo odobraté len minimum zvierat. Výška trestu a celkové dokazovanie trestného činu týrania zvierat praje taktiež viac tyranom ako ochranárom, zviera je totiž podľa našich zákonov len “vec” a nie cítiaca bytosť…

Ďalším problémom je, že orgány kompetentné odobrať zviera nemajú vlastné priestory kam by týrané zviera umiestnili. V prípade nahláseného týraného psa orgány kontaktujú najbližší útulok – ak však nemá voľné miesto, nemá kam ísť…

Držanie psov na reťaziach je síce upravené zákonom (reťaz nesmie byť kratšia ako 2,5 m, musí mať otočnú karabinku, aby sa nezamotávala a neskracovala. Pes musí mať riadny a akurát upevnený obojok (nesmie škrtiť, nesmie mať reťaz upevnenú priamo na krku), a každé zviera držané na reťazi alebo v uzatvorenom koterci, musí mať zabezpečený denný voľný pohyb bez uviazania) ale inak je celkom legálne. A dokazovanie voľného pohybu takto držaného zvieraťa je veľmi problematické…

Takisto je úplne legálne po karanténnej lehote zdravé zviera (aj šteňa!) usmrtiť len preto, že je “nechcené”. A na Slovensku je takto fungujúcich karanténnych staníc naozaj dosť.

Ďalej sa zákon vôbec nevenuje množiteľským “chovom”, vymôcť nevieme ani lepšie podmienky pre psov v rómskych osadách, dokonca ani regulérny odchyt psov v mestách a obciach (o budovaní útulkov a karanténnych staníc nehovoriac), nepochodili sme ani v nedávno riešenom prípade odstrelu nemeckej dogy

Lepší zákon a vymožiteľnosť práva by boli určite neoceniteľnou pomocou v našej práci, jeho zmena je však hudbou budúcnosti…

Na fotografii fenočka dogy, ktorej sme už nestihli pomôcť – postaral sa o ňu poľovník:(

10003927_368808939924478_1706428308_n